Všetko čo potrebujete vedieť o tukoch

Dôveryhodnosť voľnopredajných liekov a výživových doplnkov zosilňujú tvrdenia, používaním vedeckých vyhlásení a anatomických diagramov so zvýraznenými šípkami. Kým veda môže byť mätúca (niekedy jej dizajnom), kto dokáže povedať „nie“ hrubo vyznačeným ČERVENÝM šípkam ? Aby sme sa dokázali vyhnúť nevhodnému ovplyvneniu, je dôležité pre spotrebiteľa pochopiť vedu tak, aby dokázal rozlíšiť, čo je pravda, výmysel a čo klamstvo.

Fakty o tukoch

Zjednodušene povedané, tuk v tomto článku je označený ako žltkasté tkanivo, ktoré sa hromadí pod kožou a v okolí orgánov, často ako výsledok prejedania sa a pasívneho životného štýlu. Každé jedlo, ktoré zjeme, obsahuje viac kalórií, ako dokáže telo okamžite využiť. A tak sú prebytočné živiny prepravené do tkanív, špeciálne určených na uskladnenie kalórií pre neskošie využitie. Cukry a niektoré aminokyseliny (z proteinu) môžu byť uskladnené ako dlhý reťazec škrobu nazývaný glykogén. Väčšina glykogénu je uložená v kostrových svaloch a pečeni. Tuk a prebytočný cukor sa môže tak isto ukladať, no, ako tuk. Tuk je prednostne uložený v špeciálnom tukovom tkanive nazývanom adipóza, ktorá je prevažne zložená z bielych tukových buniek. Existujú aj iné typy tukových buniek – hnedé a béžové, ale tie majú inú funkciu. Hoci väčšina ľudí narieka nad prítomnosťou tukového tkaniva v svojom tele, no je to vitálny orgán, slúžiaci na rôzne potreby. Adipóza uchováva energiu na neskoršie využitie počas hladovania alebo zdĺhavej činnosti. Predchádza ukladaniu tukov v nesprávnych tkanivách a orgánoch, ako sú artérie, medzisvalové priestory alebo aj vo vnútri pečene, a uvolňuje hormóny, vysiela signály, ktoré ovplyvňujú metabolizmus celého tela.

Tukové bunky fungujú najlepšie, keď nie sú preťažené. Dlhodobé presvedčenie bolo také, že žijeme s takými bunkami, s akými sme sa narodili. No toto tvrdenie je nesprávne. Počet tukových buniek sa mení a zväčšuje, no nie rapídne. Namiesto toho, ak pretrvávajú také podmienky, že sú tukové bunky nepretržite prepĺňané tukom, tieto bunky rýchlejšie naberú na objeme ako na množstve. Tukové bunky, ktoré sú abnormálne zväčšené, sa nazývajú „hypertrofické“ a vydajú signály telu, že je v toxickom ohrození zdravia. Pamätajte, že obžerstvo je jeden zo smrteľných hriechov; obezita je ochorenie. Pre obéznych ľudí, z mnohých prvotných výhod súvisiacich s chudnutím, je výsledok zmenšenia tukovej bunky a nie iba úbytok na váhe.

A tak, poznajúc ako tukové bunky budujú svoje tukové zásoby, odbúravajú nahromadený tuk a vysielajú telu signály nám pomôže porozumieť „vede“ o zbavovaní sa tukov. Aby tukové bunky rástli, je potrebná nielen dodávka tukov cirkulujúcich v krvi ( nazývaných triglyceridy a lipoproteíny) ale tiež signály, ktoré aktivujú enzými na membráne tukovej bunky, tie premenia triglyceridy na glycerol a voľné mastné kyseliny. Tuk často prúdi v krvi, prevažne ako „lipoproteíny“. Pre ujastnenie, tuk je zložený z trimastných kyselín naviazaných na glycerol. Triglyceridy nemôžu byť absorbované do tukovej bunky, alebo môžu byť absorbované ako glycerol a mastné kyseliny, ktoré to potom preformujú na tuk (triglyceridy) a sú uložené v stavbe nazvanej tuková gulôčka/hrčka.V podstate je to veľké „zazipsované“ vrecúško v tukovej bunke, ktoré zadržiava olejovo-sádlovú hmotu. Tuková hrčka je neaktívna a preto ju vedci dlho považovali za uskladnené tkanivo, a nie za tkanivo, ktoré by mohlo skôr, alebo neskôr ovplyvniť zvyšok tela.

Stimulovanie rozpadu tukov

Existuje enzým vyprodukovaný tukovou bunkou, ktorý rozkladá lipoproteíny, nazývany lipoproteinová lipáza (LPL). Na udržanie tohto enzýmu aktívneho, musia byť prítomné správne signály a podmienky. LPL je aktívny počas jedenia (počas a po jedle); počas vysokej koncentrácie glukózy, alebo počas pôsobenia inzulínu. Cvičenie, alebo iná fyzická záťaž, znižujú aktivitu LPL. Iné tkanivá majú odlišnú reakciu na LPL (napr. cvičenie, alebo hladovanie zvyšuje LPL kostrového svalstva); toto slúži potrebám buniek, metódou prispôsobenou špecifickým podmienkam. Keď máte plný žalúdok, môžte si odložiť kalórie na neskôr, keď ste fyzicky aktívni alebo hladní, kalórie sa potrebujú dostať do metabolicky aktívneho svalu a poskytnúť energiu.

Odkazy na záver: vyhnite sa jedlám s vysokým obsahom karbohydrátov; skúste umierniť hodnoty inzulínu, snažte sa po jedle hýbať, aby ste stimulovali krvný obeh a LPL v aktívnych svaloch, namiesto tukových buniek. Je dobré si všimnúť, že veľa ľudí, prevažne tých, ktorí majú nadmerné množstvo tuku, je voči inzulínu rezistných. To znamená, že takíto ľudia si udržujú vysokú koncentráciu inzulínu a po jedle uvoľnia viac inzulínu ako „normálni“ ľudia. Tiež majú často hypertrofické tukové bunky. Hypertrofické tukové bunky nedokážu tak rýchlo vyprodukovať LPL enzým a často „prepustia“ voľné mastné kyseliny do krvného obehu. Kým to môže vyzerať ako strata tuku, vlastne to končí prechádzaním tuku do mimo zásobných priestorov, čo dokáže popliecť celý metabolizmus. U ľudí sedavého typu s veľkými zásobami tukov na abnormálnych miestach, sa môže vytvoriť „metabolický syndróm“, ktorý vedie k zvýšenému krvnému tlaku, riziku vzniku diabetu 2. typu a srdcovocievnym ochoreniam.

Lieky a doplnky, ktoré môžu pomôcť so znížením tukových zásob, zahŕňajú tie, ktoré  potláčajú trávenie škrobov a tukov v črevnom trakte, alebo zlepšujú citlivosť na inzulín. Napriek tomu, niektoré môžu mať za následok zvýšené ukladanie tuku, ako PPAR- gamma agonisti. (PPAR – receptory aktivované peroxizomovými proliferátmi. Druhy doplnkov (s limitovaným efektom) zahŕňajú: orlistat, extrakt z bielej fazule a lipoická kyselina.

Enzými tukových buniek, hormóny a úbytok tuku

Strata tuku je pod kontrolu receptorov a enzýmov na a tiež v tukovej bunke. Zatiaľ čo ukladanie tuku nastáva počas jedenia, vystavené vysokému obsahu cukru v krvi, inzulínu a tiež v štádiu pokoja - rozpad a prepustenie nahromadeného tuku z tukovej bunky nastane v štádiu hladovania, v hypoglikemickom štádiu, pod vplyvom protiregulačných hormónov na inzulín, a počas aktivity a stresu. Keď potrebuje tuková bunka rozložiť nahromadené triglyceridy pred tým ako mastné kyseliny a glycerol prejdú do krvného obehu, je v tom zapojený určitý počet enzýmov. Avšak signály na tento proces prichádzajú cez krvný obeh, so vzájomným pôsobením špecifických receptorov.

Zatiaľ čo zásoby reagujú na inzulín, existuje niekoľko hormónov, ktoré bránia činnosti inzulínu: glukagon, kortizol, eniferín a adrenalín, natriuretický peptid a rastový hormón. Telo sa neobáva o vzhľad tehličkového brucha, ale keď sa koncentrácia glukózy nebezpečne zníži (mozog je na glukóze vysoko závislý) tieto ochranné hormóny sú vyslané vyhľadať energiu pre zásobenie mozgu. Väčšina iných tkanív môže  na energiu využiť mastné kyseliny, niektoré skutočne uprednostňujú spálenie tuku pred cukrom (napr. srdcový sval ). A tak uskladneny tuk je poskytnutý pečeni, svalom,  srdcu a iným orgánom; toto ušetrí glukózu k dispozícii pre mozog. Ďalej, protiregulačné hormóny majú tiež tendenciu rozložiť svalový proteín na uvoľnenie aminokyselín do krvného obehu. Určité aminokyseliny môžu byť premenené  na glukózu, kým iné sú premenené na ketóny, ktoré môžu byť využité mnohými tkanivami. Jeden hormón, ktorý hrá pri strate tuku kľúčovu úlohu, je počas dlhodobého hladovania znížený. Nazýva sa tyreotropný hormón. Ľudia , ktorí podstúpia dlhodobú nízkokalorickú diétu, týmto procesom často znížia úplný výdaj energie.

Cvičenie a stav hladovania

Hladovanie nemusí trvať niekoľko dní. Niektorí ľudia propagujú striedavé denné hladovanie (alebo prísun veľmi nízkeho počtu kalórií) na zvýšenie spotreby nahromadeného tuku. Hladovanie odpovedá akejkoľvek dostatočne dlhej dobe medzi jedlami tak, že zvýšená dostupnosť živín a následné hormonálne a metabolické odozvy na jedlo pominú. Väčšina ľudí , keď sa ráno prebudí počas hladovacieho štádia, fungovalo vlastne 8 alebo viac hodín bez jedla. Pre ľudí, ktorí jedia každé 4 hodiny (bežne sú to športovci) je toto jediný skutočný čas hladovania počas dňa. Niektorí ľudia cvičia nenáročný aerobik skoro ráno, v snahe zvýšiť uvoľnovanie tuku z tukových buniek a aby spálili čerstvo dostupné kalórie v aktívnych svaloch. Počas hladovacieho štádia, je dôležité vyhnúť sa náročnému alebo pridlhému cvičeniu aerobiku , kedže to môže mať za následok nežiadúci rozpad svalom (katabolizmus). A čo viac, „termogenické“ doplnky môžu stratu tukov navýšiť aktivovaním rýchleho spaľovania kalórií v svaloch a hnedom tuku. Zloženie nachádzajúce sa v listoch olivovníka (oleuropein) sa ukazuje ako potenciál v tejto oblasti, pretože môže zvýšiť rozpájanie – proces, ktorý zvyšuje oxidáciu mastných kyselín (spaľovanie v svaloch a hnedom tuku.

Ako komunikujú tukové bunky s mozgom

Nakoniec je dôležité si uvedomiť, že tuková bunka nie je iba už spomínané zazipsované vrecúško, tuková bunka komunikuje s mozgom a ďalšími tkanivami a podáva hlásenia o zásobách energie a o celkovom zdravotnom stave. Keď sa tuková bunka príliš zväčší, vyslaný signál je zmenený od toho, ktorý podporuje zdravé chuťové návyky,stravovanie a telesné funkcie, k chronickému štádiu ochorenia, ktoré je ako následok prejedania sa, zlého metabolizmu, hormonálnej dysfunkcie a zápalového štádia, ktoré ešte zhorší poškodenie, kôli ďalším početným procesom v tele. Tuková bunka uvoľňuje dva hlavné adipokiny, alebo hormóny tukovej bunky, nazývané leptín a adiponektín. U zdraváho človeka s normálnou telesnou hmotnosťou, leptín signalizuje, koľko uskladnenej energie je k dipozícii. Je dôležité, aby telo vedelo, že jeho „zásobníky sú plné“ pred tým, ako sa pustí do niečoho metabolicky tak náročného ako napr. budovanie svalov, tehotenstvo alebo odmietnutie jedla. Leptín vykonáva túto funkciu cez špecifické mozgové trakty a receptory. Niežeby obézni ľudia trpeli nedostatkom leptínu, oni sú skôr na leptín rezistní. Podobne ako pri inzulíne, si udržujú zvýšenú koncentráciu leptínu v krvnom obehu, ako následok odklonenej veľkosti ich tukovej masy. Keď je signál na leptín stále „zapnutý“ telo sa ho naučí ignorovať.

Takmer neustály hlad, pomalšie metabolicke tempo, oslabená plodnosť a ďalšie funkcie sú toho výsledkom. Adiponektín je oddelený adipokin, ktorý dáva signál o zdravotných zmenách, ako je narastajúca citlivosť na inzulín. Opačne ako pri leptíne, ktorý narastá zároveň s rastúcou tukovou hmotou, koncentrácia adiponektínu sa znižuje, keď sa tukové bunky stanú hypertrofickými. To znamená, že tuková bunka dáva signál, že nastáva zlyhávanie a pokúša sa odkloniť kalórie preč od zásobnika a tie sa začnú ukladať na abnormálne miesta. Ektopicky uložený tuk začne poukazovať na metabolickú disfunkčnosť pečene, svalov, artérií a ďalších miest.

Zmeňte svoj životný štýl

Bolo by to výborné, keby strata tuku prišla vo fľaši a zaiste sa dá tomuto procesu pomôcť špeciálnymi liekmi a doplnkami. Avšak, základom úspechu pri strate tukovej masy  je, ako vždy, zmena životného štýlu. Chce to veľa práce, ale stojí to zato.